Viete kto stojí za zrodom holografie?

Holografia je špecifická forma záznamu obrazu, ktorá umožňuje vidieť digitálny obsah v trojrozmernom prevedení. Málokto však vie, kto za jej zrodom stojí. Preto si teraz spolu priblížime priekopníka v holografií , významného vedca a fyzika, ktorému vďačíme za pokrokoky v priemysle.

Denis Gábor – otec holografie

Holografiu vynašiel fyzik , Denis Gábor ktorý sa narodil v Budapešti v roku 1990 . Jeho celoživotná láska k fyzike a výskumu začala keď mal Gábor 15 rokov a fascinujúco skúmal prinícpy Abbeovej teórie mikroskopu a metódy vzniku farebnej fotografie. Veda ho zahĺtila natoľko, že sa ako mladý chlapec, rozhodol so svojím starším bratom založiť si laboratórium pre jeho prvé výskumy.

Gabor v roku 1924 ukončil štúdium v Berlíne na Technickej Univerzite. Jeho vedecké zameranie sa rozšírilo absolvovaním elektrotechnickej vysokej školy, ktorú v roku 1927 ukončil nadobudnutím  titulu inžinier s prácou zaoberajúcou sa vývojom jedného z prvých vysokorýchlostných katódových lúčov.  Hoci jeho vedecká práca bola vždy úzko spojená s aplikovanou fyzikou, sám seba prezentoval skôr ako vynálezcu než ako vedca, čo dosvedčuje aj niekoľko desiatok patentov, ktoré vynašiel.

V roku 1927 nastúpil do spoločnosti Siemens & Halske AG a urobil jeden z prvých úspešných vynálezov; vysokotlakovú kremennú ortuťovú lampu s prehriatou parou a tesnením z molybdénovej pásky, ktorá sa následne používala v miliónoch pouličných lámp. Z Nemecka sa po nástupe Hitlera odsťahoval a po krátkom pôsobení v rodnom Maďarsku sa presťahoval do Anglicka, kde ako uvádza v svojej bibliografií, hľadanie práce, ako pre cudzinca, bolo veľmi náročne a deprimujúce.
Nakoniec získal zamestnanie v britskej firme Thomson-Houston Co. Jeho práca na plynových výbojkách mu poskytla oporu v BTH Research Laboratory, kde zostal až do konca roku 1948.

Dennis píše, že roky po vojne boli najplodnejšie. Jeho prvé práce sa týkali teórie komunikácie. Vyvinul aj systém stereoskopickej kinematografie a v poslednom roku na BTH uskutočnil základné experimenty v holografii, v tom čase nazývané „rekonštrukcia vlny“.
Prvé datované pokroky holografie boli v roku 1947 v laboratóriu elektrotechnickej spoločnosti, v ktorej  Gabor pracoval, na zlepšení elektrónového mikroskopu. Tento nástroj stonásobne zvýšil rozlišovaciu silu najlepších optických mikroskopov a bol veľmi blízko k riešeniu atómových štruktúr, ale systém nebol úplne dokonalý.

Jeho hlavné obmedzenie súviselo so sférickou aberáciou magnetických šošoviek mikroskopu.
Riešením  bola úvaha o dvojstupňovom procese: V prvej fáze sa na fotografickej doske zaznamenáva záznam – interferenčný vzor medzi koherentným elektrónovým lúčom (objektová vlna) a „koherentným pozadím“ (referenčná vlna).
Gabor nazval tento interferenčný vzor „hologram“, od gréckeho slova „holos“ – „celý“, pretože obsahoval celú informáciu (amplitúdu a fázu) vlny objektu.

1. januára 1949 nastúpil do Imperial College of Science & Technology v Londýne, najprv ako čitateľ v elektronike a neskôr ako profesor fyziky aplikovaných elektrónov, kde pretrval až do odchodu do dôchodku v roku 1967. S postgraduálnymi asistentmi zaútočil na mnoho problémov, takmer vždy zložité, ako napríklad objasnenie Langmuirovho paradoxu, nevysvetliteľne intenzívna zdanlivá interakcia elektrónov, v nízkotlakových ortuťových oblúkoch. Taktiež vytvorili Wilsonovu oblakovú komoru, v ktorej sa rýchlosť častíc stala merateľnou tým, že na ne zapôsobila vysoká frekvencia, kritické pole, ktoré vytváralo časové stopy na cestách, v miestach maximálnej ionizácie . Od roku 1958 venoval množstvo času štúdiom budúcnosti našej priemyselnej civilizácie, o ktorej publikoval okrem iného knihu Inventing the Future, v roku 1963.

Po jeho odchode do dôchodku v roku 1967 zostal spojený s Imperial College ako Senior Research Fellow a stal sa zamestnancom Scientist CBS Laboratories, Stamford, Conn, kde spolupracoval s prezidentom, celoživotným priateľom, Dr. Peterom C. Goldmarkom, otcom farebnej televízie, v mnohých nových systémoch komunikácie a zobrazovania.

Počas svojho života sa mu ušlo niekoľko významých ocenení :

• Člen Kráľovskej spoločnosti, 1956.
• Hon. Člen Maďarskej akadémie vied, 1964.
• DrSc Univ. of London, 1964, Hon. DrSc Univ. of Southampton, 1970, a Technological University Delft, 1971.
• Thomas Young Medal of Physical Society Londýn, 1967.
• Cristoforo Colombo Cena Int. Inšt. Komunikácia, Janov, 1967.
• Medaila Alberta Michelsona z Franklin Institute, Philadelphia, 1968. Rumfordova medaila Kráľovskej spoločnosti, 1968.
• Čestná medaila Inštitúcie elektrických a elektronických inžinierov, 1970.
• Prix ​​Holweck francúzskej fyzickej spoločnosti, 1971.
• Veliteľ rádu britského impéria, 1970.

Svoj život zasvätil vede a výskumu. Jeho prínosy sú neprehliadnuteľné a právom mu patrí titul otec holografie.