Čo bude so slovenským priemyslom keď pandémia skončí?

Analytici na Slovensku odhadovali úplný nábeh na digitalizáciu a naplnenie základných pilierov Industry 4.0 o 10 rokov. Ukazuje sa však, že práve pandémia COVID-19 bude mať za následok výrazný posun vpred. Faktom ostáva že Slovensko doposiaľ podniklo málo, ak vôbec nejaké kroky k napredovaniu a nie je dostatočné pripravené.

Je Slovensko pripravené na prebiehajúcu štvrtú priemyselnú revolúciu, prípadne na prichádzajúcu piatu priemyselnú revolúciu v oblasti digitálnej transformácie?

Pozrime sa ako to vidí predseda Výkonného výboru Digitálnej koalície SR, prvý viceprezident ITAS a zároveň aj prvý viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov Mário Lelovský.

,,Tieto revolúcie sa netýkajú len priemyslu ako takého, ale všetkých odvetví ekonomiky a národného hospodárstva, štátnej i verejnej správy. S označením Priemysel 4.0 začali v Nemecku, kde je sektor priemyslu značne rozvinutý. Slovenska sa však táto oblasť veľmi týka, keďže sme druhá najpriemyselnejšia krajina v  Európe. Rozvoj automobilového, strojárskeho alebo elektrotechnického priemyslu bol značne masívny najmä v posledných 20 až 25 rokoch. A keďže sú priemyselné podniky relatívne nové, nie je problém výrobu v nich automatizovať a robotizovať.

Našou konkurenčnou výhodou donedávna bolo, že sme mali od začiatku ich budovania dostatok kvalifikovaných pracovníkov pre moderné výrobné procesy. Momentálne však ich dostatok nemáme a noví na prax pripravení absolventi zo škôl neprichádzajú v požadovanom počte. Aj preto bude snaha vlastníkov priemyselných prevádzok o rast automatizácie dosť veľká. Prakticky budú do automatizácie prinútení jednak z dôvodu požiadaviek na produktivitu a jednak kvôli nedostatku pracovnej sily.

O pár rokov budú obsluhovať priemyselné roboty pracovníci s novými kvalifikačnými predpokladmi, novými zručnosťami, a tak sa musíme na to pripraviť a pracovníkov si vychovať i preškoliť.

Ostatné odvetvia ekonomiky, či je to administratíva, IT odvetvia, obchod, bankovníctvo, hotelierstvo a celé spektrum služieb sa bude samozrejme tiež meniť, možno ešte viac. Zmeny v bankovníctve sú v súčasnosti asi najviac viditeľné – banka je viac IT firmou, reálne peniaze sa používajú čoraz menej, platba kartou využíva virtuálne peniaze. Všetko prebieha online, niektoré banky existujú len online. Niektoré z nich uvažujú o zamestnávaní reálneho človeka na predajnom mieste, ktorý by mal tiež psychologické vzdelanie a venoval by sa psychologickému výcviku, poradenstvu najmä starším občanom.

Sme svedkami toho, že sa verejná správa práve snaží zdigitalizovať množstvo svojich služieb, čo sa postupne snáď konečne odrazí aj na počte zamestnaných pracovníkov. Spomedzi krajín OECD je Slovensko najviac ohrozenou krajinou automatizáciou a robotizáciou. Preto je obrovskou výzvou robiť príslušné opatrenia. My potrebujeme ľuďom povedať: Sú tu veľké technologické zmeny, je tu digitalizácia. Je to nezvratný proces a vy sa na zmeny pripravte čo najlepšie a čo najskôr ako vládzete. ,,

Uviedol Mário Lelovský na portály digitálnej koalície.

COVID-19 ako akcelerátor priemyslu

Digitalizácia je príležitosť, nie hrozba. Kríza, ktorá nastáva jasne poukazuje na chyby ktorým čelia dnešné výrobné podniky a dáva im priestor zmeniť stratégiou.

„Pre súčasné obdobie nebol pripravený žiadny scenár, šéfovia firiem musia upravovať svoje reakcie v reálnom čase, podľa vývoja aktuálnej situácie,“ .

uvádza Matej Bošňák, vedúci partner a líder oddelenia transakčného poradenstva spoločnosti EY na Slovensku

 Napriek tomu, že je globálna pandémia v plnom prúde, manažéri si už robia plány na obdobie po kríze. Podľa niektorých síce oživenie príde až budúci rok, viac ako tretina má však optimistický názor a verí, že oživenie nastane už v treťom štvrťroku. Zhruba osem percent účastníkov si myslí, že kríza sa potiahne až do roku 2022.

Mnohé podniky si zvolili ako cestu napríklad príležitosť investovania do digitalizácie a robotizácie. Takmer tri štvrtiny manažérov uviedli, že sa chystajú na proces transformácie, čím sa snažia reagovať na tlak na tržby, a tým zabezpečiť splnenie cieľov v oblasti ziskovosti.

Rovnaký počet šéfov plánuje prehodnocovať svoje stratégie, a po vrátení vecí do starých koľají si chcú riaditelia stanoviť nové priority, pokiaľ ide o investície do digitalizácie a nových technológií.

Tak by sa na to mal samozrejme pozerať aj štát, nie len samotné podniky. Ukazuje sa, že práve digitalizácia je kľúčom k úspešnému zvládnutiu tejto neľahkej situácie.